Slovensko je nádherná krajina. Malebná príroda, početné pamätihodnosti, stáročné ľudové zvyky a samozrejme výnimočné svetové unikáty. Medzi jeden takýto svetový unikát patrí bezpochyby aj náš klenotnícky skvost – opálové bane.

 

Slovenské opálové bane sú najstaršie opálové bane na svete. Nachádzajú sa v Slanských vrchoch na východnom Slovensku. Tento horský pás vznikol u nás pred 10 až 14 miliónmi rokmi sopečnou činnosťou. Stratovulkán tak dopomohol, vďaka všetkým potrebným vonkajším a vnútorným faktorom, vzniku výnimočného miesta, ktoré si zaslúži našu zvýšenú pozornosť. Poďme sa spoločne pozrieť len pár kilometrov od Prešova, kde medzi obcami Zlatá Baňa a Červenica nachádzame vzácny slovenský klenot.

 

Slovenský opál je certifikované zemepisné označenie drahého opálu, ktoré bolo zaregistrované v roku 2016 Svetovou organizáciou duševného vlastníctva (WIPO). Slovenský opál je prírodný amorfný oxid kremičitý s premenlivým obsahom vody (SiO2. NH2O). Svojím zložením predstavuje najcennejší typ opálu – opál AG. Je charakteristický vysokou estetickou hodnotou a výraznou intenzívnou hrou farieb, tzv. opalescenciou.

 

Krásu drahého opálu a malebnosť Slovenských opálových baní si dnes už môžeme vychutnať na vlastné oči. Cez vstupný portál štôlne JOZEF sa dostaneme do čarovného sveta podzemných permoníkov. Pred slnkom je tu ukrytých 17 výškových obzorov a 35 kilometrov banských chodieb a chodbičiek. Spodné obzory štôlne VILIAM sú však zaplavené, prinášajú tak ale jedinečnú možnosť bádania pre odvážnych potápačov. A možno práve niekde v hlbinách bane sa Vám podarí objaviť tu ukrytý poklad, nakoľko jedna legenda hovorí, že bývalý majiteľ – bohatý klenotník tu v revolučnom období roku 1848 ukryl všetok svoj majetok: zlato, striebro, šperky a samozrejme obrovské množstvo opálu…

 

V čarovnom svete podzemných opálových baní Vám budú robiť milú spoločnosť ústretoví sprievodcovia, ktorí na určených stanovištiach podávajú správy o dejinách bane a ťažby. Okrem samotného opálu sa tu nachádza cez 40 sekundárnych minerálov. V baniach je celoročne stála teplota od +4 do +6 °C, preto treba myslieť na teplé oblečenie a pevnú obuv. Súčasťou opálových baní je aj chránený areál, ktorý bol už v roku 1964 vyhlásený na ochranu netopierov. Počas zimného obdobia tu totiž hibernuje až 11 druhov vzácnych netopierov v celkovom počte presahujúcom 7 tisíc napočítaných jedincov.

 

Návštevu Slovenských opálových baní určite odporúčam. Je vhodná pre malých aj veľkých. Základný okruh opálového podzemia meria 1 km a samotná prehliadka trvá približne hodinu. Pre deti sú navyše pripravené rôzne zaujímavé aktivity. Samozrejmosťou je možnosť zakúpenia si spomienkového suveníru. Náročnejší bádatelia a hľadači pokladov sa môžu vydať na dobrodružnú, 5 hodinovú cestu za opálovým pokladom. Odhalia najzaujímavejšie zákutia splete desiatok kilometrov dlhých podzemných chodieb. V takomto prípade treba určite myslieť na náhradné oblečenie, pretože iná legenda hovorí, že po piatich hodinách z bane ešte nikto nikdy čistý nevyšiel…

 

Dnes prevláda v Slovenských opálových baniach predovšetkým turisticko-poznávací charakter, no v blízkej budúcnosti sa plánuje opätovné spustenie ťažby drahého opálu (dnes prebieha len formou preberania vyťaženej sute). Všetky informácie a dostupnosť termínov nájdete priamo na stránkach Slovenských opálových baní: www.slovenskeopalovebane.sk

 

Vedeli ste, že?

 

Najstaršie informácie o drahom opáli vôbec pochádzajú približne z roku 500 pred naším letopočtom, kedy ho vo svojej básni spomína grécky básnik Onomakritos. Ďalšiu zmienku nám zanechal rímsky filozof Julius Solinus, ktorý vo svojom diele Polyhistor opisuje záhadný kameň šesťdesiatich farieb, ktorému zároveň pripisuje silné magické účinky. Pomerne podrobne sa o drahom opáli rozpisuje Plinius vo svojom diele Naturalis Historiae Libri XXXVII, kde okrem iného uvádza, že „nijaký iný drahokam nie je svojím vzhľadom príjemnejší očiam“. Taktiež píše, že „rímsky senátor Nónius radšej zvolil vyhnanstvo, ako by sa vzdal svojho prsteňa s veľkým opálom“.

 

 

Názor odborníkov na danú problematiku je taký, že drahé opály, popísané starovekými autormi, sa vyznačujú intenzívnou farbohrou a výraznou opalescenciou, ktorá je typická práve pre Slovenský opál. Existuje tak veľký predpoklad, že drahé opály staroveku mali svoj pôvod na Slovensku.

 

Ťažba drahocenného opálu v baniach pri Dubníku bola však veľmi náročná a zdĺhavá (stará banská osada Dubník, jej názov je odvodený od vrchu Dubník, dnes kataster obce Červenica pri Prešove). Do tvrdej sopečnej horniny dokázali 2 baníci vysekať za celý mesiac len približne 1 meter. Aj napriek tomu tu rokmi vznikol prepletený komplex chodieb o celkovej dĺžke prevyšujúcej 35 kilometrov. Veľká výhoda ťažko zdolateľného andezitu bola tá, že vzniknuté štôlne nemuseli byť opatrené banskou výdrevou, nakoľko haviari sekali do kameňa. A tak ako zanechali baníci vysekané stôlničky v minulosti, tak neporušené ich nachádzame v baniach aj dnes…

 

Slovenské opálové bane sú rodiskom opálu mnohých hodnotných šperkárskych kúskov. Známy je napríklad Izabelin náhrdelník, ktorý dostala Izabela Jagelovská v roku 1539 k sobášu s uhorským kráľom Jánom Zápoľským. Je osadený šestnástimi drahými opálmi pochádzajúcimi jednoznačne zo slovenských hôr. Izabelin náhrdelník je v súčasnosti uložený v zbierkach múzea v Budapešti. Medzi slávne opály patrí aj Oheň trójsky, ktorý nosila hrdo na krku Jozefína – prvá manželka cisára Napoleóna. Doteraz najväčší opál, ktorý sa tu našiel v roku 1775, váži 594g a bol ohodnotený na vtedajších 700 tisíc holandských guldenov. Pre svoju hru farieb dostal názov Harlekýn a dnes je vystavený v Prírodovednom múzeu vo Viedni. Slovenské opálové bane boli jediné svojho druhu (kde sa ťažil nerast drahší ako zlato) až do 19. storočia, kedy sa opál objavil v Austrálii.

 

Pavol Kleban

 

foto: Slovenské opálové bane

 

*článok bol publikovaný v 32. čísle časopisu kanadských Slovákov Slovo z Britskej Kolumbie