Proglas o Gorazdovi

Ó Bože, vďaka Ti, že Národ, čo od Počiatku pod Kriváňom hniezdi,
vzals pod svoje krídla a tak Rod náš cestu Svetla si brieždi.
Proroci i vedmy už o novom slovia Nebeskom Raji,
chlebom aj soľou vítajú pocestných v tom slovenskom kraji.

—

Keď pred vekmi zradil Ťa ľud, čo dals mu písmo hebrejské,
nemáš koho by žezlo prevzal i Kráľovstvo Tvoje Nebeské.
Ľud ten kopil iba hriechu – či zmyť ich všetkých? Už raz prúd Potopy tiekol,
jak bude len Tvoja vôľa, skrze Syna si riekol:

—

„Preto hovorím Vám“, zapísané je v Knihe rukou Matúša,
viac už Pán Boh svojej prvo voľby nepokúša.
„Odňaté Vám Božie Kráľovstvo bude a dám ho vybudovať národu“,
čo z môjho Slova započal a „ten prinášať bude úrodu.“!

—

Tu Boh zdvihol zraky, ostril v šíri Svet,
či ostal v tej burine rásť ešte dáky Kvet.
Keď už strácal nádej a chystal sivej búrky mračná pohromy,
tu napäl sluchy, bo začul sťa štebot hlások mu vedomý.

—

Ustal blesky a zahnal chmáry, čo besnú vodu liali,
z výšin Nebies, zo Stolca svojho, zazrel Všehoj – to Slovač videl v diali.
Zočil šíre pastvy, hole, … tu hľa statný junák i driečne naše žienky,
razom poohrial na Duši, bo v Duchu nadel novej mienky.

—

U nás Deva ráno rezko nôžky zdvíha, z ľanu šije kroje,
večer Šuhaj plecí štíty, by bránil Rodinu, chytá sa zbroje.
Tu Boh spomäl, čo „o slovenskom ľudu zapísané jest vo knihách Osudu“,
tá krása, blaho – Rajom tie končiny i Svetlom raz budú.

—

Boh očarený umienil si, že pretaví runy našich žrecov a dá nám Písma Božieho
i zaslal do kraja nášho zvestcov z diale – z polostrova gréckeho.
Stovky šli vo voji, na tisíce, vek ten zažil nevídanú výpravu:
Zlato, šperky. Pevci, stráže – povoz tiahol na Nitravu.

—

No však nad všetky drahé kamene, čo poslovia nám viezli na kolesách:
jednak žezlo – Dvojkríž, ten pred Božím Súdom sťa znamenie zjaví sa na Nebesách.
A pre glagol – Slovo naše – hlaholiku, by zapísať sme mohli slovenčinu,
tú Duch Svätý dal nám skrze Cyrila – muža skutkov, muža činu.

—

Ten u Boha prosil za nás, tu sú tie slová, píšem s jeho dovolením:
„Až všetkých zhromaždíš v jednomyselnosti, učiň ich Ľudom vyvoleným!“.
Od toho času had nás štípe, jedom našu Silu hatí,
no dobre on zná, že skončila mu doba, Svetlo príde, tma sa navždy stratí!

—

„Toto je Vašej Zeme slobodný muž“, to zas Metod pri ostatnom dychu riekol,
vidiac už Boha a deje v diali – mrazivý pot mu po čele stiekol.
Muž ten bol semä – kríčok, On slovenskú Vieru do Sveta rozniesol,
vetvy Lipy Pravoslávia tak do slovanských kútov zaniesol.

—

Ó Gorazde, Gorazde! Ty slovänský Synu,
čistej Duše odel. V srdci nieto hriechu, nemals žiadnu vinu.
Ó Gorazde, Gorazde! Ty slovenský Svätče – v ikony Ťa píšu, nuže ver, že
bolo bude treba napísať nám o Tebe ešte dáke verše.

———

Tu ostalo nám opäť miesto, inej Pravdy niet,
pre Slová poslov, nech letia v šíri Svet:
Slávny bude Národ, čo v ňom Svätý Duch drieme,
slávne bude to Bohom vyvolené Plemä.
A kde tá Otčina, kde Raj ten leží?
Ta, kde slovenská Zem, kde Tatra svoje štíty veží…

*stiahnuť báseň vo formáte pdf…

**veršovaná práca Proglas o Gorazdovi je predbáseň (proglas / predslov) ku pripravovanej básni Gorazd (prísľub autora napísať báseň o sv. Gorazdovi je vyjadrený veršami: Ó Gorazde, Gorazde! Ty slovenský Svätče – v ikony Ťa píšu, nuže ver, že bolo bude treba napísať nám o Tebe ešte dáke verše)

Obr. Svätý Gorazd (autor Ivan Pavlisko)