Boj pri Jelšave

Poniže Jelšavy
zelené moravy,
a na tých moravách
vejú dve zástavy.

—

Nad jednou zástavou
blyští sa kríž svätý,
pod krížom slovenské
šíkom stoja čaty.

—

A nad druhou mesiac
svieti si zvysoka,
pod mesiacom Turci,
tá zbojnič divoká.

—

A Turkov — tých vám je,
ako dreva v lese;
len dobre, že ich tá
zem božia unese:

—

a našich len zo žmeň:
oj, Bože náš, Bože!
Ak ty nepomôžeš,
ktože nám pomôže?

—

A surmity hrajú,
pália samopaly:
nad Muráň—dolinou
hory sa ozvali;

—

zadunelo pole
pod kopyty koňom:
čata sa za čatou
rúti Turek po ňom;

—

čata sa za čatou
rúti na Slováka
a hromom udiera
junák na junáka.

—

Cendžia ostré šable,
práskajú kopije,
a krv svojich synov
zem slovenská pije.

—

Hojže, ľudia, zle je!
Beda našej hlave:
už to naše vojsko
pätí ku Jelšave;

—

ku Jelšave pätí,
Turek za ním letí:
škoda, večná škoda
tých slovenských detí!

—

Nebojme sa, bratia,
hoj, nebojme sa my,
čím je šabľa v pästi
a čím Boh nad nami.

—

Čím je Boh nad nami
a čím šabľa v pästi:
nebude si Turčín
pánom našej vlasti.

—

A od Mutna tmavá
valí sa mrákava,
a v tej mrákave sa
na kríž poblyskáva.

—

A valí sa, valí
dolu do doliny:
tam popolom ležia
slovenské dediny.

—

Z dedín krv pobitých
ku Bohu tam volá,
okol dedín pole
už len púšť je holá.

—

Nie je to mrákava:
kone to tam práša,
a na totých koňoch
bystrá Slovač naša.

—

Ani sa tam blesky
na kríž neblýskajú:
to naši Slováci
šabľami zvíjajú.

—

A tá naša Slovač,
ako ľúta búrka,
hodila sa nadol
a padla na Turka.

—

Hodila sa nadol,
ako búrka z neba:
vzala ona, vzala
Turka medzi seba.

—

Hoj, vzala ho ona
vo dva boky zrazu:
pohan, teraz teba
vydá Boh na skazu.

—

A to naše vojsko
samopalmi páli:
a Turek za Turkom
z badalíj sa valí.

—

Samopalmi páli,
kopijami kole:
tečie krv turecká
prez jelšavské pole.

—

Kopijami kole
a šabľami seká:
a Slovák víťazí
a Turčín uteká.

—

Poniže Jelšavy
zelené moravy,
a na tých moravách
viali dve zástavy.

—

Už len jedna veje:
nad tou je kríž svätý,
pod ním sa slovenské
modlia Bohu čaty.

—

A mesiac — ten si už
nesvieti z vysoka —
padli Turci, padla
tá zbojnič divoká.

—

A surmity hrajú
Slovákom ku sláve:
oj, bol vám to za boj,
ten boj pri Jelšave.