Pôvod slova Maďar má dve základné pojmové línie, avšak obe so spoločným koreňom. Prvou líniou je samotný zápis Magyar v maďarčine. Je známe, že na území Uhorska minimálne v prvej polovici 19. storočia neexistovalo v protestantmi zavedenej latinke písmeno „J“, ktoré bolo nahrádzané písmenom „G“ (1). Je možné, že ide pôvodne o latinské slovo maior, […]
Čítať ďalej ›
Pôvod pojmov Uhor-Uhorsko i jeho variant Ugor, Ungarn, Venger atď. je čisto slovenský, ako na to už bolo v tejto knihe poukázané niekoľko krát. Avšak takým jednoznačným a exaktným dôkazom o nemaďarskosti slova Uhor nájdeme v katakombách pri Soľnohrade (dnes Salzburg, Rakúsko). Tu v útrobách Mníchovho vrchu (Mönchsberg) sa nachádzajú katakomby, kde v jednom z […]
Čítať ďalej ›
Uhor-uhorský sa pôvodne vzťahoval na obyvateľstvo hovoriace sklavónskym jazykom teda na Slovänov, dnes jazykovo Slováci, Moraváci, Slavónci, Chorváti, Slovinci, Rusíni; ale geneticky všetci obyvatelia bývalého Uhorska, vrátane dnešných Maďarov. Tento pojem sa „lámal“ (postupne menil) v období maďarizácie – rozumej v období jazykovej a „kultúrnej“ reformy (úpadku). Celý tento podivuhodný proces je pekne odsledovateľný v […]
Čítať ďalej ›Ďalšou veľkou postavou maďarských revolučných zmien bol básnik, kapitán a revolucionár Sándor Petőfi, vlastným menom Alexander Petrovič, ktorý sa po škole živil potulným herectvom, písaním do časopisov a módnych žurnálov a hlavne biedou – požičiavaním si peňazí kdekoľvek a od kadekoho. Alexander Petrovič pochádzal z čisto slovenskej rodiny, počas štúdií na gymnáziu ani v jednom […]
Čítať ďalej ›… V Uhorsku sa ako úradná reč používala latinčina až do roku 1786, kedy Jozef II. dekrétom vyhlásil za úradný jazyk rakúskej monarchie nemčinu. Vo všeobecnosti to spôsobilo nevôľu a odštartovalo v Uhorsku nárast maďarského nacionalizmu. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867 sa rovnako ako v iných krajinách, i v Uhorsku šíril maďarský jazyk centrálne […]
Čítať ďalej ›