Pavol Kleban: Sloven
SLOVEN
Kto ten človek, čo Slovenom zove sa?
Kto vie, kam príbeh jeho podel sa?
Kto vymazať sa snaží meno jeho?
Kto praje mu len zo Súdka zlého?
—
Vedz, že to had a slizké jeho šupiny,
čo polena hádže a páli staré listiny.
No skončila mu doba – upadá do prachu,
konca Bytia plaz dožije len v strachu.
—
U nás svitá. To Pravda jest, dosvedčia i Nebesá,
že častokrát len perom Sloven bije sa.
No kto teraz postaví sa mu zoči – hoc len s malým brvnom v oku,
toho zaraz bleskom skole a rozmätá ho v boku.
—
Kde tá sila, čo toľké zbrane, voje
pobije a zchráni svoje?
Kde tá sila, že neskončí On opäť na pranieri,
či zaratujú spod skaly Sitna statní Bohatieri?
—
Tu odpoveď: Sloven – jazyk ten má starobylý,
jeho Slovo činí zázrak, divy.
Z neba udrie Perún, z pleca mocné päste,
razom bude po pyšnom soka feste…
—
Ach, jak to možné, že Rod tak bohumilý,
už slobodný je, no i podnes vláči sa sťa hrb mal krivý?
Kto vedie a kam tú Slovač dietky?
Zapredanci, čo o cnosti prišli všetky.
—
No skončil i čas skrytého jarma – už preliala sa čaša,
hodiny odbili a vstáva Junáč naša.
Tu uteká Judáš, tam iní zlata borci,
kde-tu ozvalo sa srdce, niet im však pomoci.
—
Lež upusť ďalšej zloby, hriechu v tieto riadky,
niť im pletú beztak tŕnia Priadky.
Niet viac pre nich v Kraji našom metra,
v kotol zašlú ich od brány Petra.
—
Čuj! Nadišla chvíľa Slovena i čas pre jeho poslanie,
prichádza Syn človeka a varuj! Aj súdne jeho zrátanie.
To jest jedna Pravda a odveká,
odkedy hviezdy kráčať vidia človeka.
—
Lež vedz, tu iná správa: Slovo, od ktorého on pochádza,
ukrýva mocnú silu, ktorá sa v ňom nachádza.
To múdrosť je a tiež pravé poznanie,
byť Sloven – to je Božie poslanie.
—
Pokiaľ nerozumieš, o čom je reč Slovena,
Jednota je Ti ešte vzdialená,
no ak pochopil si tieto riadky a prebudia Ťa písmená,
Tvoja Duša je na ceste spasenia…
———
Slávny bude Národ, čo v ňom svätý Duch drieme,
slávne bude to Bohom vyvolené Plemä.
A kde tá Otčina, kde Raj ten leží?
Kde slovenská Zem, čo šíri svet ta pobeží?
Tam, kde čistá Krása na končiara úpätí.
Tam, kde vše zaránky Orol z Tatry zletí.
*tieto verše boli recitované pri príležitosti 100. výročia vzniku 34. Zboru Slovenskej ligy v Amerike – Zboru kráľa Svätopluka v Detroite
**stiahnuť báseň vo formáte pdf
Sloveni a Slovenky na Slovensku.
Dr. Cyril A Hromník, 2. mája 2013
V našich starobylých menách Sloveni a Slovenky, Sloven a Slovenka, spočíva 5 000-ročné jádro existencie nášho slovenského národa, ktorý nikdy nemusí hovoriť, že niekedy bol starý, alebo že je dnes mlady či nový. Sloveni a Slovenky tu jednoducho boli a sú pod tým istým menom dlhšie než ktorýkoľvek iný národ v Európe ak nie na svete. Cez dlhé tisícročia podržali si svoje vystižné – Bohom danné — meno a v tom ich sotva kto v Európe či na svete predstihne. Národ, ktorý má tak staré meno, nepotrebuje prídavé meno ani v názve svoje starobylej zeme. Preto aj naša zem by mala byť známa pod svojím starobylým menom Slovensko (diplomaticky Slovakia) a nie ako Slovenská republika. Veď keď my ideme zo zahraničia domov, tak ideme na Slovensko a nie do Slovenska a na Slovenskú republiku už vôbec ísť nemôžeme. Naše Slovensko je jediná zem NA ktorú sa dá a musí ísť! Unikátnosť našej zeme a nášho národa si uvedomuje básnik Pavol Kleban, ktorý [s mojou maličkou úpravou, ktorú dúfam neodmrští], píše:
“Čuj! Nadišla chviľa Slovena i čas pre jeho poslanie,…
Lež vedz, tu iná správa: Slovo [Sloveni], od ktorého on pochádza,
Ukrýva mocnú silu, ktorá sa v ňom nachádza.
To múdrosť je a tiež pravé poznanie,
byť Sloven – to je Božie poslanie.
Slávny bude Národ, čo v ňom svätý Duch drieme,
slávne bude to Bohom vyvolené Plemä.
A kde tá Otčina, kde Raj ten leží?
Kde slovenská Zem, čo šíri svet ta pobeží?
Tam, kde čistá Krása na končiara úpätí.
Tam, kde vše zaránky Orol z Tatry zletí.”
Naša pozícia, teda pozícia Slovenov na Slovensku v Európe, je unikátna a vzťahujú sa na nás trochu inú pravidla než na zeme okolo nás. Naša zem, definovaná národom a jeho slovenským jazykom, je zrejme v Európe najstaršia a jej vyvyšená pozícia v strede Europy a na rozvodi riek troch morí (Česko bolo raz súčasťou Slovenikam/Slovenska) je unikátna. Preto aj lokatívna predložka k menu našej zeme je unikátna: My Sloveni žijeme na Slovensku, nie v Slovensku, Zaiste ste si už prečítali argument o tom v Predhovore k mojej veľkej knihe Sloveni a Slovensko.
(Cape Town, South Africa)
Tak na toto milý Paľko čakám a dočkala som sa…blahoželám….Magdalénka
UMMM krásne slová, bolo veľmi dobre, že si sa podelil s nami o túto krásnu báseň..