Pieseň

Na horách býva, ako tá hmla sivá,
bez strechy, plota, ako tá sirota.
Na horách býva, dažďom sa umýva
a vetrom češe, čas mu šaty nesie.
Priniesol mu čas utešené šaty,
na lepe vtáčik za lep draho platí,
Neplatí toľko, koľko by sa malo,
deviata koža ešte všetko málo.

Ej, voľnosť, voľnosť, sladký duše plameň!
Miesto pokrievky privalil ma kameň.
Tiská ma, tiská zhoreká doluká,
to moje srdce na dvoje sa puká.
To moje srdce na dvoje sa kála:
že túžby horia a vôľa zaháľa.

Janko Kráľ (1847)