Pôvod slova Maďar má dve základné pojmové línie, avšak obe so spoločným koreňom. Prvou líniou je samotný zápis Magyar v maďarčine. Je známe, že na území Uhorska minimálne v prvej polovici 19. storočia neexistovalo v protestantmi zavedenej latinke písmeno „J“, ktoré bolo nahrádzané písmenom „G“ (1). Je možné, že ide pôvodne o latinské slovo maior, […]
Čítať ďalej ›
Pôvod pojmov Uhor-Uhorsko i jeho variant Ugor, Ungarn, Venger atď. je čisto slovenský, ako na to už bolo v tejto knihe poukázané niekoľko krát. Avšak takým jednoznačným a exaktným dôkazom o nemaďarskosti slova Uhor nájdeme v katakombách pri Soľnohrade (dnes Salzburg, Rakúsko). Tu v útrobách Mníchovho vrchu (Mönchsberg) sa nachádzajú katakomby, kde v jednom z […]
Čítať ďalej ›
Uhor-uhorský sa pôvodne vzťahoval na obyvateľstvo hovoriace sklavónskym jazykom teda na Slovänov, dnes jazykovo Slováci, Moraváci, Slavónci, Chorváti, Slovinci, Rusíni; ale geneticky všetci obyvatelia bývalého Uhorska, vrátane dnešných Maďarov. Tento pojem sa „lámal“ (postupne menil) v období maďarizácie – rozumej v období jazykovej a „kultúrnej“ reformy (úpadku). Celý tento podivuhodný proces je pekne odsledovateľný v […]
Čítať ďalej ›Ďalšou veľkou postavou maďarských revolučných zmien bol básnik, kapitán a revolucionár Sándor Petőfi, vlastným menom Alexander Petrovič, ktorý sa po škole živil potulným herectvom, písaním do časopisov a módnych žurnálov a hlavne biedou – požičiavaním si peňazí kdekoľvek a od kadekoho. Alexander Petrovič pochádzal z čisto slovenskej rodiny, počas štúdií na gymnáziu ani v jednom […]
Čítať ďalej ›… V Uhorsku sa ako úradná reč používala latinčina až do roku 1786, kedy Jozef II. dekrétom vyhlásil za úradný jazyk rakúskej monarchie nemčinu. Vo všeobecnosti to spôsobilo nevôľu a odštartovalo v Uhorsku nárast maďarského nacionalizmu. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867 sa rovnako ako v iných krajinách, i v Uhorsku šíril maďarský jazyk centrálne […]
Čítať ďalej ›Pieseň Na horách býva, ako tá hmla sivá, bez strechy, plota, ako tá sirota. Na horách býva, dažďom sa umýva a vetrom češe, čas mu šaty nesie. Priniesol mu čas utešené šaty, na lepe vtáčik za lep draho platí, Neplatí toľko, koľko by sa malo, deviata koža ešte všetko málo. Ej, voľnosť, voľnosť, sladký duše […]
Čítať ďalej ›
Sitnianski rytieri Čujte všetci povesť dávnu, nech žije večne a dozvie sa i naša Mlaď,príbeh bájny rozpoviem Vám, čo stalo sa – aj to, čo má sa ešte stať;no konca veršom týmto diania – prv svet pozná naše Taje, miesta,až ostatný raz zrinčia vojská Dobra – z komnát Sitna vyše päťsta. — […]
Čítať ďalej ›
Proglas o Gorazdovi Ó Bože, vďaka Ti, že Národ, čo od Počiatku pod Kriváňom hniezdi,vzals pod svoje krídla a tak Rod náš cestu Svetla si brieždi.Proroci i vedmy už o novom slovia Nebeskom Raji,chlebom aj soľou vítajú pocestných v tom slovenskom kraji. — Keď pred vekmi zradil Ťa ľud, čo dals mu písmo hebrejské,nemáš koho […]
Čítať ďalej ›„Pôvod Slovanov hmlou dávnych čias je zahalený“, píšu autori v období romantizmu, ale neskôr už nezriedka čítame, že Slovania sa vytvorili z akéhosi všeobecného substrátu až kedysi v 4-5. storočí n. l. a dovtedy obývali Európu iné etniká. Vraj budúci Slovania len „dovtedy prechádzali zložitým procesom etnogenézy, ktorý sa uzavrel tesne pred tým, než začali ich veľké migrácie“ […]
Čítať ďalej ›