PANSÚ: K Roku Ľudovíta Štúra

Vyhlásenie Panslovanskej únie k Roku Ľudovíta Štúra

 

Uznesením vlády SR z októbra minulého roka bol tento rok vyhlásený za Rok Ľudovíta Štúra, ktorým si pripomíname 200. výročie narodenia tohto génia nielen slovenského národa, ale aj Európy. Dôležitosť tohto výročia podčiarkuje aj jeho zaradenie do zoznamu výročí Organizácie Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO) na roky 2014-15.

Ani občianske združenie Panslovanská únia nemôže ostať stranou tohto výročia a podujatí s ním spojených, pravda podľa svojich možností. Tým viac, že štúrovský odkaz má vo svojom názve a jeho realizáciu v hlavnej náplni svojej činnosti. Konkrétnejšie, sú to: všeslovanská vzájomnosť, zmierenie medzi slovanskými národmi, miesto Slovanov v spoločnej Európe a rovnoprávne postavenie v nej.

Štúrov odkaz je dnes aktuálny ako nikdy predtým. Nová železná opona tento raz rozdeľuje slovanské národy, ba dokonca rinčia zbrane na hraniciach medzi nimi. Súčasný neutešený stav slovanstva žiaľ, nielenže zatieňuje toto významné výročie, ale navyše pripomína nejednotu a roztržky medzi Slovanmi v 19. storočí , ktorých svedkom bol samotný Štúr práve v čase, keď písal svoje geopolitické a filozoficko-historické dielo Slovanstvo a svet budúcnosti, ktoré je aj jedným z hlavných zdrojov inšpirácie nášho združenia. Treba si vari znova zopakovať nezvládnutú lekciu z dejín?

V týchto znova ťažkých časoch sa inšpirujme tiež Štúrovou odvahou – bol to, čo je zriedkavý jav, nielen muž reflexie, ale aj muž činu – a pridajme sa aj k tým, ktorí politickú reprezentáciu i všetkých obyvateľov Slovenska vyzývajú k zastaveniu bratovražedných bojov na východnej Ukrajine (kým je ešte čas) a k obnoveniu mieru v Európe i vo svete. V tejto súvislosti je namieste pripomenúť Štúrove slová, ktorými sa končí citované dielo a ktoré on sám označil ako posolstvo: „Aj keby sa zdalo, že ľudstvo upadáva, nemôže sa na dlhý čas samo sebe spreneveriť a vzdať sa svojej podstaty, predovšetkým pri dnešnom neobyčajnom pokroku. Napreduje stále ďalej a nik nemôže povedať dopredu, kam dospeje. No zhoršenie môže byť len dočasné. Otvorte svoje dlho stiesnené srdcia, Slovania, naberte s božou pomocou odvahy k činom ! Prázdna je národná samoľúbosť , ktorá v sebe neskrýva nič hlbšie. Ide napokon o ľudstvo, ktorého členmi sme spolu s ostatnými národmi.

V 17.- 18. storočí sa do povedomia Slovákov vracajú názvy ako Panónia či „Veľká Morava“, aj keď k tomuto poslednému môžeme mať výhrady, lebo v samotnej českej terminológii prežil názov Moravské Slovensko, ktorý predsa nespadol z neba. Toto nové hľadanie identity vyústilo v Štúrových časoch do pomenovania Slovenské okolie. Poznané dejiny sú nielen výrazom identity, ale aj zdrojom hrdosti.

Záverom preto ešte odcitujme slová z Úvodu práce Slovenský juh v stredoveku z pera dôstojného pokračovateľa Ľudovíta Štúra, jazykovedca a historika, Jána Stanislava: „Výsledkom nášho štúdia je poznanie, že Slováci boli kedysi veľký národ, rozprestierajúci sa na väčšine Dunajskej kotliny. Dnešné Slovensko je už len maličkým úlomkom starého Slovenska. Dnešný slovenský národ je len zvyškom veľkého národa. Usudzujúc podľa rozsahu územia , ktoré obýval, a podľa veľkého počtu osídlených lokalít, môžeme povedať, že to bol v IX.-X. stor. jeden z najväčších slovanských národov. Kultúrna práca, vtedy na Slovensku vykonaná, je teda úmerná počtu a sile tohto starého nášho národa.

 

V Bratislave pondelok, 16. marca 2015

 

Predsedníctvo Panslovanskej únie

 

www.pansu.sk

[pictureframe image=”http://www.kleban.sk/wp-content/uploads/www_kleban_pansu1.jpg” align=”center” lightbox=”true” title=”Kleban.sk: Panslovanská únia” link=”” width=”” height=””]